<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	xmlns:georss="http://www.georss.org/georss" >

<channel>
	<title>newyorkcity.sk &#187; Category: Atrakcie</title>
	<atom:link href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://newyorkcity.sk</link>
	<description>Váš sprievodca New Yorkom</description>
	<lastBuildDate>Sat, 05 May 2012 10:01:27 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.3.2</generator>
<xhtml:meta xmlns:xhtml="http://www.w3.org/1999/xhtml" name="robots" content="noindex" />
		<item>
		<title>Socha slobody</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/socha-slobody/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/socha-slobody/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 29 Apr 2009 08:42:41 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Atrakcie]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=184</guid>
		<description><![CDATA[Socha slobody (po anglicky Statue of Liberty, plným názvom Liberty Enlightening the World - „Sloboda osvetľujúca svet“) je socha v New Yorku, symbol mesta a samotných Spojených štátov. Dejiny Sochy slobody Socha slobody pripomína... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/socha-slobody/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Socha slobody (po anglicky Statue of Liberty, plným názvom Liberty Enlightening the World &#8211; „Sloboda osvetľujúca svet“) je socha v New Yorku, symbol mesta a samotných Spojených štátov.</strong></p>
<h2>Dejiny Sochy slobody</h2>
<p>Socha slobody pripomína priateľstvo a pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie začatom v roku 1776. Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov. Francúzi chceli aj Sochou slobody vyjadriť sympatie novej republike vzniknutej za Atlantickým oceánom. Socha stojí na ostrovčeku pred New Yorkom od roku 1886. Bez podstavca meria po vrchol fakle 46 metrov, s podstavcom do výšky 93 metrov. Dnes existuje jej zmenšená kópia v Paríži ako pripomenutie jej francúzskeho pôvodu (ďalšie kópie sa nachádzajú po celom svete, napríklad v Tokyu).</p>
<p>Najprv sochár Frédéric Auguste Bartholdi navrhol malý hlinený model, ktorý bol vo výške dospelého človeka. Druhý model bol vysoký 3 metre. Tretí model urobili tak, aby bol štyrikrát menší ako socha v skutočnosti. Štvrtý a posledný model začali vyrábať v skutočnej veľkosti. Podľa modelu bola potom odliata socha z medi. Hlava bola dokončená až nakoniec. Modelom pre ženskú tvár bola Bartholdimu Isabella Eugenie Boyerová, vdova po preslávenom výrobcovi šijacích strojov Isaacovi Singerovi. Hotová socha bola 4. júla 1886 v Paríži slávnostne odovzdaná americkému veľvyslancovi, potom ju rozložili na časti, ktoré sa do New Yorku dopravili na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom dva roky zostavovala; medené kusy boli obopnuté kovovými pásmi, ktoré bránili poškodeniu. Zostavenú sochu umiestnili na podstavec, ktorý navrhol americký architekt Richard Morris Hunt.</p>
<p>Časom sa socha stala symbolom Ameriky. V priebehu storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo však zároveň k jej značnému poškodeniu; zrekonštruovaná bola vďaka verejným zbierkam. Pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na Liberty Island – Ostrove slobody (pôvodne sa ostrovček volal Bedloe’s Island) – prisahalo hlavnému sudcovi Warrenovi E. Burgerovi vernosť Spojeným štátom 5 000 nových Američanov. Ďalších 20 000 ľudí sa v rovnakej chvíli stalo americkými občanmi vďaka satelitnému prenosu.</p>
<p><strong>Socha slobody je vysoká 46 metrov, spolu s 47-metrovým podstavcom je teda vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou.</strong> Socha váži 205 ton, v obvode má 10,6 metra, ústa majú šírku 91 centimetrov. Pravá ruka, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra; len ukazováčik je dlhý 2,4 metra. Pri nohách sochy ležia rozťaté putá tyranie. V ľavej ruke drží socha dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti, je na nich nápis JULY IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, deň vyhlásenia Deklarácie nezávislosti). Aj jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slobody, ktorú má vyžarovať ponad sedem morí do siedmich kontinentov&#8230;</p>
<p>V roku 1984 bola Socha slobody zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.</p>
<p><strong>Ako sa dostanete k Soche slobody</strong><br />
Ak sa chystáte do New Yorku, najlepším pomocníkom vám bude 70 stranový sprievodca New Yorkom od newyorkcity.sk. Zakúpiť si ho môžete na <a href="http://newyorkcity.sk/ebook-sprievodca-new-yorkom/">týchto stránkach</a>.<br />
Socha sa nachádza na ostrove Slobody v newyorskom zálive &#8211; pohodlne sa tam dostanete vďaka pravidelnému spojeniu so spoločnosťou Statue Cruises.<br />
Výletné lode na Ostrov slobody odchádzajú každú hodinu z Battery parku na južnom Manhattane &#8211; lístky na loď si zakúpite v pevnosti Castle Clinton. Posledné lode na Ostrov slobody odchádzajú okolo 15:00, takže rátajte s tým, že po tretej hodine si už lístky nekúpite. Ak sa vydáte na plavbu po 14 hodine, ostane vám čas už len na jednu z pamiatok &#8211; budete si musieť vybrať medzi Sochou slobody a Ellis Island. Vždy sa vyberte čo najskôr a na prehliadku oboch atrakcií rátajte s troma hodinami. Pred cestou si pribaľte nejaké jedlo a vodu &#8211; vyhnete sa radom na ostrove a predraženým veciam v tamojších turistických obchodoch.<br />
Najlepšie je vydať sa na plavbu čo najskôr ráno, dospelá osoba zaplatí 12 dolárov.</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=184&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>2</slash:comments>
	<georss:point>40.6892281 -74.0445251</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Empire State Building</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/empire-state-building/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/empire-state-building/#comments</comments>
		<pubDate>Sun, 24 Apr 2011 12:00:32 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Atrakcie]]></category>
		<category><![CDATA[Midtown]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>
		<category><![CDATA[Najvyššia budova sveta]]></category>
		<category><![CDATA[National Historic Landmark]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyork.embuck.com/?p=22</guid>
		<description><![CDATA[Empire State Building je symbolom New Yorku. Hrdý mrakodrap, ktorý bol 40 rokov najvyššou budovou sveta je dnes stále najvyššia budova v New Yorku a je zároveň druhá najvyššia v USA (po Sears Tower v Chicagu). Meno budovy je odvodené od... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/empire-state-building/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Empire State Building je symbolom New Yorku. Hrdý mrakodrap, ktorý bol 40 rokov najvyššou budovou sveta je dnes stále najvyššia budova v New Yorku a je zároveň druhá najvyššia v USA (po <a href="http://hotelove.sk/chicago-2172-willis-sears-tower">Sears Tower</a> v Chicagu). Meno budovy je odvodené od prezývky štátu New York, ktorý je známy ako Empire State. </p>
<p>Empire State bola po 40 rokov najvyššou budovou na svete, až do postavenia <a href="/atrakcie/world-trade-center/">Dvojičiek Svetového obchodného centra</a>. Po ich zničení v roku 2001, Empire State Building znovu získal titul najvyššej budovy New Yorku. Stavba je od roku 1986 zapísaná ako National Historic Landmark &#8211; národná pamiatka.</p>
<hr />
<p>
Pozrite si <a href="http://newyorkcity.sk/najvyssie-budovy-v-new-yorku/">najvyššie budovy v New Yorku</a>.</p>
<hr />
<h2>História Empire State Building</h2>
<p>Pri stavbe tejto budovy ktorá je vysoká 382 metrov a má 102 poschodí, pracovalo 3 tisíc stavebných robotníkov po dobu 32 týždňov. Bola postavená za rekordne krátky čas.<br />
Každý týždeň stavební robotníci v priemere dokončili päť poschodí.</p>
<p>Po základnej montáži nasledovali montáž okien, je ich tu 6500. Bolo treba natiahnuť aj 100 km vodovodného potrubia. Táto budova stojí na dvojposchodových základoch a podopiera ju oceľová konštrukcia, ktorá váži cez 54 tisíc ton. Empire State Building váži 331 tisíc ton. Na stavbu sa spotrebovalo cez 10 miliónov kusov tehál a 700 km káblov. Vestibul budovy je vykladaný mramorom. Je to obrovská hala s dĺžkou 30 metrov a výskou troch poschodí, vyzdobená nástennými tabuľami, zobrazujúcimi Osem divov sveta. ôsmy div je samotná budova Empire State Building.</p>
<h2>Vyhliadkové plošiny Empire State Building</h2>
<p>Vyhliadkové plošiny sú jednou z najčastejšie navštevovaných atrakcií v New Yorku. Nečudo, veď poskytujú vynikajúci pohľad na veľkomesto.<br />
Na výber máte z dvoch terás &#8211; na 86. a 102 poschodí. Vstupné sa vyberá na dvakrát, takže ak chcete ísť až na vrchol budovy, zaplatíte viac.<br />
Vďaka svojej popularite sa na vyhliadkovú plošinu Empire State Building čaká aj 3 hodiny, takže ak chcete ušetriť čas, je dobré zakúpiť si prednostný lístok, napr. vo forme <a href="/informacie/new-york-pass">New York Pass</a>.</p>
<p>V súčasnom období v budove pracuje okolo 16 tisíc ľudí, ktorí sa do práce dostanú jedným zo 72 rýchlovýťahov. Ich hodinová kapacita je 10 tisíc osôb. Na najvyššie poschodie vedie tiež únikové schodisko, ktoré má 1860 schodov.</p>
<p>Typický vrchol budovy v štýle Art Deco mal pôvodne slúžiť ako pristávacia plocha pre vzducholode. Po počiatočných pokusoch však z tohto plánu vzišlo, najmä pre búrlivý vietor v takej výške.</p>
<p>Empire State Building je právom jednou z najfotografovanejších budov v New Yorku. Jej stavba sa začala realizovať v roku 1929, týždeň pred krachom na Wall street. Otvorená bola 1. mája  1931 s veľkou neistotou, ale čas ukázal, že postavenie tohto mrakodrapu nebol zlý nápad. Síce dlho po otvorení vzhľadom na hospodársku krízu zostali väčšina budovy neprenajatá a Empire State Building získala posmešnú prezývku EMPTY STATE BUILDING.</p>
<p>Trvalo desať rokov, kým sa zaplnila firmami celá. Budova sa k vrcholu zužuje a to v troch úrovniach. V minulosti často táto stavba priťahovala mnohých samovrahov, dnes sú už na budove vybudované na terasách zátarasy, ktoré bránia priamemu skoku z budovy. Budova bola už aj podkladom pre natočenie nejedného filmu. Z tých najznámejších je to KING KONG.</p>
<p><strong>Výška Empire State Building:</strong> 382 metrov, výška s anténou 443 metrov</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=22&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7487144 -73.9859695</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Rockefellerovo centrum</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/rockefellerovo-centrum/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/rockefellerovo-centrum/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 05 Oct 2009 14:11:59 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Pamiatky]]></category>
		<category><![CDATA[Manhattan]]></category>
		<category><![CDATA[Midtown]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>
		<category><![CDATA[National Historic Landmark]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=313</guid>
		<description><![CDATA[Rockefellerovo centrum je komplex 19 komerčných budov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 89 000 metrov štvorcových medzi 48th a 51st street. Centrum bolo postavené na popud vplyvnej rodiny Rockefellerovcov medzi Piatou a Siedmou... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/rockefellerovo-centrum/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Rockefellerovo centrum je komplex 19 komerčných budov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 89 000 metrov štvorcových medzi 48th a 51st street. Centrum bolo postavené na popud vplyvnej rodiny Rockefellerovcov medzi <a href="/ulice-a-avenue/piata-avenue/">Piatou</a> a Siedmou Avenue.</p>
<p>John D. Rockefeller, Jr., dedič miliardového ropného impéria rodiny Rockeffelerovcov (Standard Oil), sa postaral o najväčší súkromný stavebný projekt na svete &#8211; pôvodne 14 komerčných budov bolo postavených v priebehu 10 rokov &#8211; od roku 1930 do roku 1939.<br />
Svoje meno dostal komplex až po odporúčaní pioniera Public relations &#8211; Ivy Leeho, ktorý pracoval ako osobný poradca pre rodinu Johna Rockefellera.</p>
<p>V 60. a 70. rokoch pribudli ku pôvodne Art-Deco komplexu aj 4 ďalšie mrakodrapy, tentoraz postavené v medzinárodnom štýle &#8211; Time-Life Building, McGraw-Hill a News Corporation/Fox News Channel Building.<br />
V roku 1987 bol komplex vyhlásený za National Historic Landmark.<br />
Ústrednou a najvyššou budovou je <a href="/atrakcie/mrakodrapy/ge-building/">GE Building</a>, prezývaná aj The Rock, odkiaľ máte na vyhliadke Top of the Rock celý Manhattan ako na dlani. Ďalšími zaujímavosťami komplexu sú Radio City Music Hall, či miesto pre všetky vlajky OSN.</p>
<p>V centre sídli NBC, Radio City Music Hall a Christie&#8217;s Auction House.</p>
<h3>Umelecká výzdoba Rockefellerovho Centra</h3>
<p>Slávnymi nie sú len samotné budovy centra, ale aj umelecká výzdoba, na ktorú John D. Rockefeller, Jr., povolal najlepších maliarov, či sochárov svojej doby.<br />
Na skrášlení centra sa podieľal napríklad Diego Rivera, či Isamu Noguchi, no jednoznačne najzámejšie je dielo Paul Manshipa &#8211; Prometheus, ktoré sa nachádza v zníženom námestí pred 30 Rockefeller Plaza.</p>
<hr />
rockefelerove centrum, rockeffeler center</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=313&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7584381 -73.9789124</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Central Park</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/parky/central-park/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/parky/central-park/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 29 Apr 2009 08:31:13 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Parky]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>
		<category><![CDATA[National Historic Landmark]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=181</guid>
		<description><![CDATA[Central park je veľký verejný mestský park, ktorý sa rozprestiera na rozlohe 843 akrov alebo 3,41 km². V centre Manhattanu zaberá plochu obdĺžnikového tvaru s rozmermi 4 km × 800 m), čím definuje samotný profil mesta. Bol otvorený... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/parky/central-park/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Central park je veľký verejný mestský park, ktorý sa rozprestiera na rozlohe 843 akrov alebo 3,41 km². V centre Manhattanu zaberá plochu obdĺžnikového tvaru s rozmermi 4 km × 800 m), čím definuje samotný profil mesta.</p>
<p>Bol otvorený v roku 1859. Aj keby sa možno zdalo, že Central Park je najväčším v New Yorku, nie je to tak. Väčší park je napríklad <a href="/atrakcie/flushing-meadows–corona-park/">Flushing Meadows &#8211; Corona Park </a> v Queense.</p>
<p><strong>História Central parku</strong><br />
Park bol vytvorený ako spolupráca slávneho krajinárskeho dizajnéra svojej doby &#8211; Fredericka Lawa Olmsteda a architekta Calverta Vauxa. Ich návrh parku pod názvom Greensward bol postavený tak, aby čo najviac pripomínal prírodnú scenériu anglického vidieka.</p>
<p>Dnes je to vďaka 25 miliónom návštevníkov ročne najnavštevovanejší mestský park v USA a vďaka filmom a televíznym seriálom sú zákutia parku svetoznáme.</p>
<p>Pritom pôvodne nebol v zakreslený ako súčasť Commissioners&#8217; Plan of 1811 &#8211; plánu, podľa ktorého sa postupovalo pri výstavbe New Yorku. No medzi rokmi 1821 a 1855 sa populácia mesta vzrástla štvornásobne a preto vznikla potreba vystavať veľký mestský park na spôsob Buloňského lesíka v <a href="http://hotelove.sk/pariz">Paríži</a>, či <a href="http://hotelove.sk/londyn/atrakcie/hyde-park">Hyde parku v Londýne</a>.</p>
<p>Preto mesto v roku 1853 odkúpilo pozemky od 59. po 106. ulicu za účelom výstavby parku &#8211; neskôr sa konala súťaž v ktorej vyhrali už spomínaní páni. Central park v ich návrhu sa mal najviac podobať idylickej krajine anglického vidieka. Plán obsahoval oddelený systém dopravy pre chodcov, jazdcov na koňoch, či iné vozdilá &#8211; takisto doprava cez mesto (crosstown) bola riešená prostredníctvom do zeme zapustených ciest (anglicky zvané transverse).</p>
<p>Plán Greensward obsahoval 36 mostov, z ktorých žiaden nie je podobný tomu druhému.<br />
Central park bol oficiálne otvorený v roku 1873 &#8211; po rokoch príprav, zemných prác, premiestňovania zeminy, sadenia tisícov stromov či kríkov.</p>
<h2><a name="sprievodca">Sprievodca</a> Central parkom: Čo sa nachádza v parku</h2>
<p><img src="http://newyorkcity.sk/wp-content/uploads/2010/01/central-park-mapa.jpg" alt="" title="central-park-mapa" width="620" height="265" class="aligncenter size-full wp-image-1404" /><br />
Pri vstupe do parku z južnej časti od hotela Plaza nájdete jeden z najznámejších pohľadov v parku &#8211; <a href="/atrakcie/parky/central-park/gapstow-bridge/">Gapstow Bridge</a> je známy hlavne z filmu Sám doma 2: Stratený v New Yorku.<br />
Neďaleko nájdete aj <a href="/atrakcie/parky/central-park/arsenal/">Arsenal</a>, jednu z najstarších budov v celom parku.</p>
<p>Centrálnu časť parku tvorí promenáda Mall ohraničená dvojitým stromoradím majestátnych brestov.</p>
<p>Promenáda vedie k Bethesda Terrace, odkiaľ má návštevník skvelý výhľad na celý park. Pod terasou sa nachádza jedno z umelých jazier v parku &#8211; The Lake. Cez Lake prechádza asi najkrajší most v celom Central parku &#8211; jedinečný a elegantný Bow bridge.</p>
<p>Ak ním prejdete, dostanete sa do najprírodnejšej časti parku zvanej Ramble. Práve tu sa nachádza jeden z najvyšších bodov v parku &#8211; Vista rock, odkiaľ máte na skok k romantickému Belvedere Castle.</p>
<p>Pod zámočkom sa nachádza ďalšie jazero &#8211; Belvedere Lake, ktoré spolu s Great Lawn ostalo ako pozostatok po bývalom vodnom rezervoári.<br />
Aj najväčšie jazero v parku slúžilo ako vodný rezervoár &#8211; pomenovaný po <a href="/atrakcie/parky/central-park/jacqueline-kennedy-onassis-reservoir/">Jacqueline Kennedy Onassis</a>.</p>
<p>Hneď vedľa Great Lawn sa nachádza najväčšia budova v parku &#8211; Metropolitan Museum of Art &#8211; za ktorým nájdete jediný obelisk v New Yorku &#8211; <a href="/atrakcie/parky/central-park/cleopatra-needle/">Kleopatrinu ihlu</a>.</p>
<p>Hoci väčšina parku vyzerá prírodne, v skutočnosti je vytvorený umelo a obsahuje niekoľko umelých jazier, chodníky, dva štadióny na korčuľovanie, útočisko pre divočinu a trávnaté plochy používané na rôzne športové podujatia, ako aj ihriská pre deti. Park je populárnou oázou pre migrujúce vtáky a takisto aj pre pozorovateľov vtákov.</p>
<p><strong>Hranice Central parku</strong><br />
Zo severu ho ohraničuje ulica West 110th Street, na západe Central Park West, na juhu 59th Street a na východe Fifth Avenue. Niekedy sa okrajové ulice parku označujú aj ako Central Park North, Central Park West a Central Park South. Fifth Avenue si svoj názov zachováva.</p>
<p>Park navrhli Frederick Law Olmsted a Calvert Vaux po úspechu ich spoločného návrhu Central parku boli neskôr zodpovední aj za plánovanie Prospect Parku v Brooklyne. Central park je od roku 1963 zaradený medzi národné historické pamiatky (National Historic Landmark).</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=181&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7826805 -73.9647675</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Times Square</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/times-square/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/times-square/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 28 Apr 2009 10:30:22 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Atrakcie]]></category>
		<category><![CDATA[Manhattan]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=82</guid>
		<description><![CDATA[Times Square je jedna z hlavných križovatiek a dopravný uzol v New Yorku. Times Square sa rozprestiera medzi ulicami Broadway a Siedmou Avenue a tiahne sa od západnej 42. po 47. ulicu na Manhattane v New Yorku. Patrí medzi hlavné symboly New... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/times-square/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Times Square</strong> je jedna z hlavných križovatiek a dopravný uzol v New Yorku. Times Square sa rozprestiera medzi ulicami Broadway a Siedmou Avenue a tiahne sa od západnej 42. po 47. ulicu na Manhattane v New Yorku. Patrí medzi hlavné symboly New Yorku a medzi najznámejšie miesta v USA.</p>
<p><strong>História Times Square</strong><br />
Do roku 1904 bolo námestie známe ako Longacre Square, až po presídlení novín New York Times do Times Building (One Times Square), získalo Times Square terajšie meno. Medzi najznámejšie prezývky patrí aj Križovatka sveta (Crossroads of the World), vďaka svojej symbolickej a ikonickej povahe.<br />
Times Square je však najzámenjšie ako miesto, ktoré nikdy nespí, vďaka množstvu digitálnych reklám a billboardov.</p>
<p>Times Square je aj sídlom množstva firiem, napríklad Reuters, Viacom, MTV alebo New York Times.</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=82&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7590103 -73.9844742</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Metropolitan Museum of Art</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/muzea/metropolitan-museum-of-art/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/muzea/metropolitan-museum-of-art/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 19 May 2009 12:42:58 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Múzeá]]></category>
		<category><![CDATA[National Historic Landmark]]></category>
		<category><![CDATA[New York Pass]]></category>
		<category><![CDATA[Upper East Side]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=297</guid>
		<description><![CDATA[Metropolitné múzeum v New Yorku sa zaraďuje k najvýznamnejším svetovým múzeám. Nachádza sa na východnom okraji Central Parku, v múzejnej štvrti zvanej Museum Mile (Múzejná míľa). Ročne ho navštívi päť miliónov... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/muzea/metropolitan-museum-of-art/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Metropolitné múzeum v New Yorku sa zaraďuje k najvýznamnejším svetovým múzeám. Nachádza sa na východnom okraji <a href="/atrakcie/central-park">Central Parku</a>, v múzejnej štvrti zvanej <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/muzea/museum-mile/" title="Museum Mile">Museum Mile (Múzejná míľa)</a>.</p>
<p>Ročne ho navštívi päť miliónov návštevníkov, čím sa zaraďuje medzi najnavštevovanejšie atrakcie sveta. V budove na <a href="ulice/piata-avenue">Piatej Avenue</a> sa nachádza vyše 2 miliónov umeleckých diel.</p>
<p>Metropolitan Museum of Art NY bolo otvorené v r. 1870,  nachádzajú sa tu diela Vermeera, Rembrandta, Impresionistov a Post-Impresionistov, diela z obdobia renesancie, Afriky, Ázie, veľká zbierka egyptských artefaktov či diela z moslimských krajín.</p>
<p>Met, ako múzem familiárne volajú Newyorčania, sa rozprestiera na území 20x väčšom ako pôvodne postavená budova.</p>
<p>Otváracie hodiny: Ut-Ne 09:30-17:30, Pia a So 09:00-21:00<br />
Vstup je za poplatok.<br />
Tip: Využite <a href="/uncategorized/new-york-pass"> New York Pass</a>, ušetrite a vstup do Metropolitan Museum of Art máte v rámci jedného poplatku.</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=297&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7791557 -73.9626999</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Flatiron Building</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/flatiron-building/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/flatiron-building/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 01 Jun 2009 19:31:58 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Pamiatky]]></category>
		<category><![CDATA[Midtown]]></category>
		<category><![CDATA[Mrakodrap]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>
		<category><![CDATA[National Historic Landmark]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=454</guid>
		<description><![CDATA[Flatiron Building alebo Fuller Building je výšková budova na Manhattane v New Yorku. Jedna z najznámejších budov v New Yorku, stojí na Piatej Avenue číslo 175 na trojuholníkovom ostrovčeku na 23. ulici a Broadway oproti Madison... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/flatiron-building/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Flatiron Building alebo Fuller Building je výšková budova na Manhattane v New Yorku. Jedna z najznámejších budov v New Yorku, stojí na Piatej Avenue číslo 175 na trojuholníkovom ostrovčeku na 23. ulici a Broadway oproti Madison Square.</p>
<p><strong>História Flatiron Building </strong><br />
Budova bola navrhnutá Danielom Burnhamom v ozdobnom Beaux-Arts štýle, dokončená v roku 1902. Architekt sa musel vysporiadať s netradičným tvarom pozemku, čím si Flatiron Building vyslúžila svoj tvar pripomínajúci žehličku. Trojuholníková veža je v najužšom mieste široká len 2 m. 22 poschodová budova s výškou 87 metrov, je považovaná za najstarší mrakodrap na Manhattane (Park Row Building postavená v roku 1899 je staršia aj vyššia).</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=454&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7412071 -73.9898224</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>Najškaredšia budova v New Yorku</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/mrakodrapy/najskaredsia-budova-v-new-yorku/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/mrakodrapy/najskaredsia-budova-v-new-yorku/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 14 Jul 2009 14:26:35 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Mrakodrapy]]></category>
		<category><![CDATA[Lower Manhattan]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=598</guid>
		<description><![CDATA[Jedna z najnenávidenejších a najškaredších budov v meste. Aj tak by sa dala pomenovať budova Verizon Building, či One Brooklyn Bridge Plaza stojaca na adrese 375 Pearl Street. Stojí totiž na prominentnom mieste pri vjazde na Brooklynský... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/mrakodrapy/najskaredsia-budova-v-new-yorku/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Jedna z najnenávidenejších a najškaredších budov v meste. Aj tak by sa dala pomenovať budova Verizon Building, či One Brooklyn Bridge Plaza stojaca na adrese 375 Pearl Street.</p>
<p>Stojí totiž na prominentnom mieste pri vjazde na Brooklynský most a pritom je to 32-poschodové betónové monštrum bez okien. Budova slúžila ako telefonická centrála pre operátora Bell Atlantic (neskôr Verizon) a vďaka jedinečnej polohe sa vyskytuje skoro na každom zábere Brooklynského mosta.</p>
<p>No aj pre najškaredšiu budovu v meste sa črtá lepšia budúcnosť. 375 Pearl street bola kúpená developerom a má byť prestavaná na kancelárske účely.</p>
<p>Budova má vďaka svojej pôvodnej funkcii nezvyčajne vysoké stropy – až 5,2 metra, ktoré chce terajší majiteľ využiť pri pretvorení budovy na kancelársky mrakodrap – betónový zovňajšok má nahradiť sklo a budúci prenajímatelia budú okrem kancelárií, vlastniť aj neskutočný výhľad.</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=598&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7108116 -74.0011826</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>World Trade Center</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/mrakodrapy/world-trade-center/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/mrakodrapy/world-trade-center/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 18 May 2009 18:44:26 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Mrakodrapy]]></category>
		<category><![CDATA[Manhattan]]></category>
		<category><![CDATA[Mrakodrap]]></category>
		<category><![CDATA[Najvyššia budova sveta]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=281</guid>
		<description><![CDATA[Svetové obchodné centrum (ang. World Trade Center, WTC) bol gigantický kancelársky komplex, ktorý sa rozprestieral na Dolnom Manhattane. Najvýraznejšou dominantou kompexu, boli dvojičky, najvyššie budovy postavené v New Yorku. 11.... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/mrakodrapy/world-trade-center/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Svetové obchodné centrum (ang. World Trade Center, WTC) bol gigantický kancelársky komplex, ktorý sa rozprestieral na Dolnom Manhattane. Najvýraznejšou dominantou kompexu, boli <strong>dvojičky</strong>, najvyššie budovy postavené v New Yorku. 11. septembra 2001 boli Dvojičky zničené pri teroristických útokoch unesenými lietadlami.</p>
<p>Za myšlienkou výstavby WTC bol zámer oživiť Dolný Manhattan, priniesť tejto oblasti nové štvorcové metre kancelárií a zároveň postaviť najvyššiu budovu sveta &#8211; symbol New Yorku a obchodnej sily mesta.</p>
<p>Američan japonského pôvodu Minoru Yamasaki navrhol komplex budov, ktorým dominovali dve veže, obrovské vo svojej vertikalite, ignorujúce okolitú zástavbu a históriu mesta.<br />
Aj napriek počiatočnému odporu sa Dve veže stali symbolom mesta, najvyššie budovy stojace na exponovanom mieste, skoro pri pobreží sa stali ikonickým obrazom svojej doby.</p>
<p>V Dvojičkách Svetového obchodného centre (vysokých 417 a 415 metrov) denne pracovalo 50 000 zamestnancov, budovy mali vlastné poštové smerovacie číslo (Zip Code WTC bol 10048) a zamestnancom a návštevníkom slúžilo 97 výťahov.</p>
<p>Aj keď dominantou komplexu boli Dvojičky &#8211; celý komplex WTC pozostával aj spolu s mrakodrapmi zo 7 budov, pri ktorých sa rozprestieralo námestie. Pod ním bola verejná nákupná hala, z ktorej návštevníci a pracovníci boli spojení so všetkými časťami veľkomesta dvomi hlavnými trasami newyorského metra a vlakmi PATH, ktoré spájajú New York s New Jersey. Komplex WTC bol veľmi dôležitým prestupným uzlom v dopravnom systéme Manhattanu.</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=281&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7116661 -74.0124969</georss:point>	</item>
		<item>
		<title>St. Patrick&#8217;s Cathedral</title>
		<link>http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/st-patricks-cathedral/</link>
		<comments>http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/st-patricks-cathedral/#comments</comments>
		<pubDate>Sat, 11 Jun 2011 22:34:12 +0000</pubDate>
		<dc:creator>admin</dc:creator>
				<category><![CDATA[Pamiatky]]></category>
		<category><![CDATA[kostol]]></category>
		<category><![CDATA[Midtown]]></category>
		<category><![CDATA[Musíte vidieť]]></category>
		<category><![CDATA[National Historic Landmark]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://newyorkcity.sk/?p=496</guid>
		<description><![CDATA[St. Patrick's Cathedral (Katedrála svätého Patrika) je najväčšia neogotická katolícka katedrála v Severnej Amerike. Je to sídlo arcibiskupa rímskokatolíckej arcidiecézy New Yorku a farský kostol. Nachádza sa priamo na Piatej Avenue... <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/st-patricks-cathedral/">Viac</a>]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>St. Patrick&#8217;s Cathedral (Katedrála svätého Patrika) je najväčšia neogotická katolícka katedrála v Severnej Amerike.<br />
Je to sídlo arcibiskupa rímskokatolíckej arcidiecézy New Yorku a farský kostol. Nachádza sa priamo na Piatej Avenue na oproti <a href="http://newyorkcity.sk/atrakcie/pamiatky/rockefellerovo-centrum/" title="Rockefellerovo centrum">Rockefeller Center</a>.<br />
Katedrála bola postavená v rokoch 1858 až 1878 a je dosahuje výšku 100 metrov.</p>
<p>- Po dostavaní dlho dominovala svojou výškou a mohutnosťou celému MIdtown Manhattanu, teraz je oproti výškovým budovám v tejto oblasti trpsalíkom.<br />
- Kapacita katedrály je 2200 veriacich.<br />
-</p>
<img src="http://newyorkcity.sk/?ak_action=api_record_view&id=496&type=feed" alt="" />]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss></wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
	<georss:point>40.7585983 -73.9763031</georss:point>	</item>
	</channel>
</rss>

<!-- Served from: newyorkcity.sk @ 2012-05-21 21:35:34 by W3 Total Cache -->
