História New Yorku

Trochu histórie nikomu nezaškodí.
Oblasť, ktorú dnes voláme New York bola pred objavením Ameriky domovom indiánskeho kmeňa Wappinger,ktorí patrili ku kmeňu Lenape. New York pre Európu objavil v roku 1524 Giovanni da Verrazano. No až v 1609, keď Henry Hudson pri hľadaní severozápadnej cesty objavil ostrov Manhattan a plavil sa ďalej na sever po rieke, ktorá nesie jeho meno. Bol to práve on, ktorý odhalil skrytý potenciál tejto časti Nového sveta.
Keď sa tu v roku 1625 usídlili holandskí osadníci, ktorí sa zaoberali obchodom s kožušinami potvrdili tak Hudsonove slová – New York mal naozaj čo svetu ponúknuť. O rok neskôr sa odohrala asi najvýznamnejšia realitná transakcia v celej histórii ľudstva.

Práve vtedy Holanďania odkúpili ostrov Manhattan od tunajšieho pôvodného obyvateľstva idiánskeho kmeňa Lenape a vznikol New Amsterdam.
Podľa tradičnej legfendy vtedajší správca provincie Nový Amsterdam Peter Minuit chcel zabezpečiť s Indiánmi mier a preto územie Manhattanu odkúpil za maličkosti (korálky, gombíky a rôzne tretky) v hodnote 24 dolárov.

Založili ho Holanďania v 17. storočí a pomenovali ho New Amsterdam. Guvernér Peter Minuit kúpil od miestnych indiánov ostrov Manhattan za v prepočte 24 dolárov v čačkách a inak bezcennom tovare. Po porážke Holanďanov sa tu usadili Angličania a názov Amsterdam im nebol veľmi po chuti. Tak z neho urobili Nový York na počesť Vojvodu z Yorku, brata anglického kráľa Karola II.
Možno aj preto, že pôvodne bola kolónia holandská, tak postoj miestnych k prisťahovalcom z rôznych krajín bol liberálnejší ako v čisto anglických kolóniach, kde väzby na staré anglické rody boli citeľné. Elitárstvo koniec koncov existuje v Amerike dodnes.

Nový Amsterdam sa neskôr Po porážke Holanďanov stal britskou kolóniou a a tým názov Amsterdam nebol veľmi po chuti. Tak z neho urobili Nový York na počesť Vojvodu z Yorku, brata anglického kráľa Karola II. Počas vojny za nezávislosť bola kolónia obsadená britskými vojskami – tie v meste ostali aj dva roky po skončení vojny – New York tak bol až do novembra roku 1783, časťou britského impéria. Dva roky po tom sa New York stal prvým hlavným mestom USA. Prvý kongres sa konal vo Federal Hall na Wall Street v roku 1789, a práve tu bol George Washington slávnostne inaugurovaný ako prezident. Ale New York je držba ako kapitál netrval dlho – už v roku 1790 bolo hlavné mesto presunuté do Philadelphie.

Od roku 1820 sa populácia New Yorku zväčšovala explozívne – mesto bolo jedným z hlavným centier Únie a prisťahovalci z Európy prispievali k rýchlemu rastu obyvateľstva. V roku 1880 už v meste žilo a bývalo vyše milióna ľudí – začal sa Zlatý vek New Yorku.
Priemysel bol na konci 19. Storočia na vzostupe, začalo sa obdobie zvané aj „Gilded Age“.

Milionári si stavali svoje honosné príbytky na Piatej avenue, zatiaľ čo chudoba a prisťahovalci čoraz viac napĺňali chudinské štvrte. New York na prelome storočí privítal metro.
Ellis Island na prelome storočí vítal čoraz viac a viac prisťahovalcov zo starej európy a preto sa netreba čudovať, že v roku 1930 na prelome krízy dosiahol počet obyvateľov 7 miliónov.

Mesto z veľkej hospodárskej krízy vyviazlo najmä vďaka masívnym infraštruktúrnym projektom, ktoré navždy zmenili tvár New Yorku. Za vlády Roberta Mosesa sa postavili diaľnice, mosty, či veľké ubytovacie komplexy no často za ceny zničenia plvodných komunít, ktoré sa z týchto zásahov nikdy nespamätali (ako napríklad Bronx). Mosesovo obdobie bolo pzonačené absolútnou preferenciou automobilovej dopravy, zanedbávaním systému metra a žiadnymi ohľadmi na nízkopríjmové komunity.

Prosperita po druhej svetovej vojne však New York nenechala v dobrej nálade – mesto podporené kultúrou áut sa vyľudňovalo, keď čoraz viac obyvateľov volilo radšej lacnejšie bývanie na predmestiach. Celkový nelichotivý stav mesta len podporil odchod kultových Brooklyn Dodgers do Los Angeles po sezóne 1957.

Tak ako zvyšok východného pobrežia Severnej Ameriky aj New York postihol masívny blackout a označil tak začiatok čierneho obdobia v histórii New Yorku. Masívne štrajky dopravy, učiteľov, smetiarov, výpadky elektrickej energie, či násilné protesty len poznačili nelichotivú situáciu v akej sa New York v 60. a 70. rokoch nachádzal.

Ekonomická stagnácia a pád burzy NYSE dokonca mesto priblížil k úplnému bankrotu. Blackout v roku 1977 dokonca trval 25 hodín a spôsobil škody na majetku, ale hlavne na povesti mesta. Kriminalita, epidémia cracku, či dopravný systém do ktorého sa roky neinvestovalo viedli k všeobecnému názoru, že New York sa nachádza v agónii z ktorej niet úniku – vyše milióna ľudí mesto opustilo.

80. roky však New York privítal s naštartovanou burzou, vďaka ktorej znovu získalo povesť svetového finančného centra. Aj vďaka obnove verejných financií nastali zmeny v systéme dopravy, investíciách, a vďaka znižujúcej sa kriminalite sa obyvateľstvo začalo do mesta vracať. 90 roky boli poznačené turistizáciou Times Square (ktoré už viac nebolo po zotmení postrachom) a gentrifikáciou – viaceré časti mesta sa stali vďaka stúpajúcim nájom pre menej príjmové skupiny nedostupné.

Všetko sa však zmenilo po útokoch na jeden zo symbolov New Yorku – 11: september a zničenie dvojičiek WTC zanechal v srdciach mnohých Newyorčanov nezmazateľnú jazvu. Downtown utrpel povesťou finančného centra, no aj napriek tragédií práce na výstavbe pokračuju a o pár rokov na mieste tejto tragédie vyrastú nové veže a pamätník vyše dvom tisíckam obetí.